{"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. novembra 2014, sp. zn. IV. ÚS 479/2013, ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2014-11-25", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1/text", "citacie_n": 46, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 479/2013­101\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2014\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti Slovenská\nkonsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nBIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Juraja Bizoňa, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Obdo V/26/2009 z 24. novembra 2011 a porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s., podľa čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 26/2009\nz 24. novembra 2011 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 26/2009\nz 24. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Základné právo obchodnej spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s., podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012\nporušené boli.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 3/2012\nz 24. februára 2012 z r u š u j e .\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej\n\nspoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s., trovy konania v sume 655,73 € (slovom\nšesťstopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právneho zástupcu\nBIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\n\n2\n\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n23. februára 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s.,\nCintorínska 21, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nBIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Juraja Bizoňa, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obdo V/26/2009 z 24. novembra 2011 (ďalej\naj „napadnuté uznesenie dovolacieho súdu“). Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému\nsúdu 5. apríla 2012 doplnila sťažnosť. V zmysle tohto doplnenia namieta aj porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp.\nzn. 5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie odvolacieho súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nje pod sp. zn. 7 Cbi 238/2006 vedené obchodnou spoločnosťou HYDREE FINANCIAL\nSLOVAKIA, s. r. o. (ďalej len „žalobca“), konanie proti sťažovateľke ako žalovanej\nv 1. rade a proti žalovanému v 2. rade\n\n– správcovi konkurznej\n\npodstaty úpadcu Old Herold Ferm, a. s. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“), o zaplatenie sumy\n281 854, 351 Sk s príslušenstvom.\nRozsudkom krajského súdu sp. zn. 7 Cbi 238/2006 zo 4. júna 2007 bola sťažovateľka\nspolu s žalovaným v 2. rade zaviazaná spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi žalovanú\nsumu.\n\nOznačený\n\nrozsudok\n\nkrajského\n\n3\n\nsúdu\n\nnapadla\n\nsťažovateľka\n\nodvolaním,\n\no ktorom rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 6 Obo 169/2007\nzo 6. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok zo 6. novembra 2008“), ktorým odvolaním\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol.\nProti rozsudku najvyššieho súdu zo 6. novembra 2008 podal žalobca dovolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn. 1 Obdo V/26/2009\nz 24. novembra 2011, ktorým dovolaním napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu existencie tzv. inej\nvady konania, ktorá mala spočívať v tom, že najvyšší súd ako odvolací súd vychádzal\nz iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, aby postupom podľa § 213 ods.\n3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zopakoval dôkazy, na ktorých založil\nsvoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, alebo doplnil dokazovanie vykonaním ďalších\ndôkazov.\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sa okrem iného\nuvádza:\n„... Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to\npre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený\npodľa odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho\nsúdu vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil\nvo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie\npo právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.\nV posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej\nzmenil, z ktorého dôvodu je dovolanie žalobcu prípustné.\nŽalobca rozsudok odvolacieho súdu napadol z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nS poukazom na ust. § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd nie je viazaný dovolacím\ndôvodom prípustného dovolania pokiaľ ide o iné vady, než sú uvedené v ust. § 237.\nInou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\nje skutočnosť, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového\n4\n\nzákladu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 3/ 4/ O. s. p.\na zopakoval dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa alebo\ndoplnil dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov.\nAko vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa vychádzal zo skutkového zistenia,\nže žalovaný sa nečinnosťou v konaní, vedenom o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv\nbez relevantného osvedčenia naliehavého právneho záujmu, dopustil protiprávneho\nkonania, čím zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu a spôsobil mu škodu vo forme\nnezrealizovaného obchodu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ vychádzal zo skutkového zistenia,\nže pôvodný správca konkurznej podstaty v zmluvách o predaji hnuteľného a nehnuteľného\nmajetku uviedol za predávajúceho úpadcu, čím vznikla možnosť a dôvod pre podanie žaloby\no vyslovenie neplatnosti uvedených zmlúv. Pretože pohľadávka na náhradu škody vznikla\na stala sa splatnou po vyhlásení konkurzu, súd prvého stupňa následne vyvodil, že ide\no pohľadávku proti podstate, za vznik ktorej zodpovedajú žalovaní spoločne a nerozdielne.\nOdvolací súd dospel k opačnému záveru a vychádzal zo skutkového zistenia,\nže žalobca pohľadávku proti podstate u správcu konkurznej podstaty neuplatnil,\nzo skutočnosti, že žalovaný 1/ ako konkurzný veriteľ vo vzťahu k pohľadávke proti podstate\nnedisponuje konkurznou podstatou, pre ktorý dôvod je jeho plnenie nemožné, ako\ni skutočnosti, že vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného 1/ boli vysporiadané Dohodou\no urovnaní. Odvolací súd vychádzal tiež zo skutkového zistenia, že v konaní o určenie\nneplatnosti kúpnych zmlúv sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom súdu prvého\nstupňa, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ako\ni skutočnosti, že právny predchodca žalobcu podaním spornej žaloby od ktorej súd prvého\nstupňa vyvodil protiprávne konanie žalovaného 1/, realizoval len základné právo zaručené\nmu Ústavou Slovenskej republiky, ktoré nemožno preto hodnotiť ako protiprávne.\nNestotožnil sa tiež so zistením súdu prvého stupňa, že žalobca bol vo svojom vlastníckom\npráve obmedzený, v ktorom smere vychádzal zo zistenia, že na liste vlastníctva nebol\nv dispozícii s nehnuteľnosťami blokovaný a s vecami nadobudnutými spornými kúpnymi\nzmluvami napriek podanej žalobe i voľne nakladal. Odvolací súd mal tiež za to, že zo strany\nžalobcu pri uzatváraní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy došlo k úkonu, ktorý nemyslel\nvážne, čo je náležitosťou platnosti právneho úkonu, z ktorých uvedených skutočností\n5\n\nvyvodil, že žalobca nepreukázal predpoklady náhrady škody, a to bez toho, aby dôkazy\nna ktorých založil svoje skutkové zistenia zopakoval, resp. dokazovanie doplnil.\nKonanie odvolacieho súdu je tak postihnuté inou vadou, ktorá má za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.“\nSťažovateľka zastáva názor, že záver najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, podľa\nktorého odvolací súd vychádzal z odlišne ustáleného skutkového stavu než súd prvého\nstupňa (pričom z tohto dôvodu malo byť povinnosťou odvolacieho súdu dokazovanie\nzopakovať, pozn.), neobstojí, keďže najvyšší súd ako odvolací súd vychádzal z rovnakého\nskutkového stavu ako súd prvého stupňa, tento však po právnej stránke vyhodnotil inak než\nsúd prvého stupňa.\nPodľa názoru sťažovateľky «dovolací súd označil za skutkové zistenia odvolacieho\nsúdu také aspekty, ktoré nie sú skutkovými zisteniami, ale majú povahu „iba“ právneho\nhodnotenia veci». Sťažovateľka preto považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu za „svojvoľné, arbitrárne a právne neudržateľné“.\nSťažovateľka tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca podal dovolanie z dôvodu\npodľa § 241 ods. 2 písm. c) OSP, vychádzajúc z toho, že rozsudok najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu zo 6. novembra 2008 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nJe zrejmé, že najvyšší súd ako súd dovolací nezistil v konaní na odvolacom súde vadu\ntvrdenú žalobcom, teda nesprávne právne posúdenie veci, a sám vyhodnotil konanie\nodvolacieho súdu ako také, ktoré je v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP postihnuté inou\nvadou, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Sťažovateľka zároveň\npoukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd ako dovolací súd v napadnutom uznesení ani len\nnáznakom neuviedol, že rozsudok najvyššieho súdu zo 6. novembra 2008 je nesprávny.\n„Dovolací súd nevenoval dostatočnú pozornosť preskúmaniu, či tzv. iná vada, ktorú videl,\nsa svojimi dôsledkami skutočne prejavila na vecne nesprávnom rozhodnutí odvolacieho\nsúdu. Totiž len takáto vada zakladá nadriadenému súdu právomoc zrušovať rozhodnutia\nsúdu nižšieho stupňa.“ Uvedená skutočnosť je podľa názoru sťažovateľky zásadná, pretože\n6\n\nz hľadiska § 242 ods. 1 OSP platí, že „nie každá tzv. iná vada konania je relevantným\nprávnym dôvodom na to, aby dovolací súd zasahoval do právoplatne skončenej veci. Tento\nprincíp sleduje primárnu požiadavku na (predovšetkým) vecne správne a spravodlivé\nrozhodnutie. Prirodzene, tzv. iná vada konania nesmie svojou povahou a dôsledkami\nprekročiť prípustné medze ústavnosti a nesmie sa v neprípustnej a neakceptovateľnej miere\nnegatívne dotknúť základných práv účastníka garantovaných právnym poriadkom\nSlovenskej republiky.“.\nSťažovateľka ďalej namieta, že o dovolaní nerozhodoval senát, ktorému bola vec\npo podaní dovolania náhodným výberom pridelená, pričom podľa jej tvrdenia došlo k takej\nzmene zloženia časti (väčšinovej) dovolacieho senátu, ktorej dôsledkom je porušenie jej\nzákladného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny.\nZ prípisu najvyššieho súdu č. Spr 69/2012 z 30. januára 2012 (ďalej len „prípis\nz 30. januára 2012“), ktorého fotokópiu priložila sťažovateľka k sťažnosti, vyplýva, že v čase\npodania dovolania (27. apríla 2009) boli členmi príslušného dovolacieho senátu sudcovia\nJUDr. Juraj Seman, JUDr. Peter Dukes, JUDr. Zuzana Ďurišová, JUDr. Anna Marková a\nJUDr. Jana Zemaníková. V prípise z 30. januára 2012 sa ďalej uvádza, že po opatrení\npredsedu najvyššieho súdu o zmene rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nna rok 2009 z 24. septembra 2009 č. Spr. 162/2009­20 (ďalej len „opatrenie predsedu\nnajvyššieho súdu z 24. septembra 2009“) bola vec pridelená na vybavenie predsedníčke\nsenátu JUDr. Beate Miničovej. Ďalšími členmi dovolacieho senátu, ktorý vydal napadnuté\nuznesenie, boli sudcovia JUDr. Juraj Seman, JUDr. Alena Priecelová, JUDr. Ľubomíra\nKúdelová a JUDr. Viera Pepelová. Z uvedeného vyplýva, že došlo k nahradeniu štyroch z\npiatich členov dovolacieho senátu najvyššieho súdu, ktorému bola právna vec sťažovateľky\npôvodne pridelená (z pôvodných členov senátu zostal v novo zloženom senáte len sudca\nJUDr. Juraj Seman).\nPokiaľ ide o pôvodnú členku dovolacieho senátu JUDr. Annu Markovú, táto bola\npredsedníčkou odvolacieho senátu najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní\n7\n\nsťažovateľky, a preto bola s poukazom na § 14 ods. 2 OSP vylúčená z rozhodovania\no dovolaní, čo sťažovateľka akceptuje a v tejto súvislosti uvádza: „nahradenie JUDr. Anny\nMarkovej iným sudcom bolo oprávneným a zákonným dôvodom na vykonanie zmeny\nv personálnom zložení dovolacieho senátu. Predmet posudzovania sa zúžil na tri personálne\nzmeny v osobách členov dovolacieho senátu (t. j. nahradenie sudcov JUDr. Petra Dukesa,\nJUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Zemaníkovej inými sudcami).“\nSťažovateľka poukazuje v súvislosti s opatrením predsedu najvyššieho súdu\nz 24. septembra 2009 na skutočnosť, že z neho „nie je zrejmý žiadny konkrétny dôvod, ktorý\nbol podkladom na vykonanie personálnych zmien v dovolacom senáte“. Sťažovateľka\npovažuje označené opatrenie predsedu najvyššieho súdu za „nezákonné, pretože neobsahuje\nobligatórne dôvody vykonania zmien v rozvrhu práce“ tak, ako vyplývajú z ustanovení § 50\nods. 2 písm. d) a e) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len „zákon o súdoch“) v znení\núčinnom ku dňu vydania opatrenia predsedu najvyššieho súdu z 24. septembra 2009.\nSťažovateľka taktiež poukazuje na platné znenie § 51a ods. 3 zákona o súdoch, podľa\nktorého „Zmenami v rozvrhu práce sa nesmie zmeniť personálne obsadenie senátu\nvo veciach už pridelených na prejednanie a rozhodnutie; to neplatí, ak bol člen senátu\nvymenovaný do funkcie predsedu súdu, preložený na iný súd, dočasne pridelený na iný súd,\ndočasne pridelený na výkon funkcie predsedu súdu, ak má dočasne pozastavený výkon\nfunkcie sudcu, ak má prerušený výkon funkcie sudcu, ak vykonáva stáž alebo ak mu zanikla\nfunkcia sudcu“ (ide o znenie účinné od 1. mája 2011, pozn.), a tvrdí, že „uvedená zásada“\nbola\n\nv právnom\n\nporiadku\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nprítomná\n\naj\n\nv minulosti\n\n(pred 1. májom 2011), keďže účel a zmysel tejto zásady bol v minulosti obsiahnutý v § 3\nods. 3 zákona o súdoch.\nNapokon sťažovateľka poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 212/2011 z 18. októbra 2011, v ktorom malo byť vyslovené, že opatrenie\npredsedu najvyššieho súdu z 24. septembra 2009 je nezákonné.\n\n8\n\nV podaní doručenom ústavnému súdu 5. apríla 2012 označenom ako „DOPLNENIE\nSŤAŽNOSTI“ sťažovateľka informovala ústavný súd, že v rámci odvolacieho konania, ktoré\nje po zrušení rozsudku najvyššieho súdu zo 6. novembra 2008 najvyšším súdom ako\ndovolacím súdom a vrátení veci odvolaciemu súdu vedené pod novou sp. zn. 5 Obo 3/2012,\nbolo vydané uznesenie z 24. februára 2012, ktorým najvyšší súd ako súd odvolací pripustil\nzmenu na strane žalobcu podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP s tým, že z konania vystúpil žalobca\na na jeho miesto vstúpila spoločnosť ENERCON CORP (ďalej len „nový žalobca“), pričom\nproti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\nK zmene na strane žalobcu malo dôjsť z dôvodu postúpenia pohľadávky zo žalobcu\npostupcu na nového žalobcu postupníka, pričom zmluva o postúpení pohľadávky bola\nuzavretá ešte 24. augusta 2009, teda pred rozhodnutím najvyššieho súdu v dovolacom\nkonaní. Táto skutočnosť nebola žalobcom ani novým žalobcom najvyššiemu súdu v rámci\ndovolacieho konania oznámená. K postúpeniu pohľadávky došlo po právoplatnom skončení\nveci, v čase dovolacieho konania. V čase vydania napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nako dovolacieho súdu nebol už teda podľa sťažovateľky žalobca nositeľom tvrdenej\npohľadávky a práv z nej vyplývajúcich. V tejto súvislosti sťažovateľka konštatuje, že aj\nz uvedeného dôvodu je napadnuté uznesenie nezákonné.\nSťažovateľka tiež poukazuje na vnútorný rozpor zmluvy o postúpení pohľadávky, keď\ntáto na jednej strane zaväzovala postupcu, aby do 60 dní oznámil sťažovateľke postúpenie\npohľadávky, pričom táto skutočnosť by s poukazom na § 530 ods. 1 vetu druhú Občianskeho\nzákonníka viedla k tomu, že postupca by bol povinný preukázať sťažovateľke súhlas\npostupníka s vymáhaním pohľadávky. Túto skutočnosť by postupca mohol preukázať iba\ntak, že by sťažovateľke sprístupnil zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá v čl. VI bode 4\nobsahuje predmetný súhlas, čo však je v rozpore s čl. VI bodom 7, ktorý smeruje k zákazu\nsprístupňovania obsahu zmluvy o postúpení tretím osobám.\nSťažovateľka zastáva názor, že v prípade, ak ústavný súd vyhovie jej sťažnosti a zruší\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, je nevyhnutné zrušiť aj\n9\n\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, ktoré naňho nadväzuje,\na v prípade zrušenia dovolacieho uznesenia by sa obnovil stav právoplatného rozhodnutia\nveci, za ktorého by napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu nemalo byť\nnikdy vydané.\nV súvislosti s uvedeným ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že nový žalobca\nmu doručil 30. mája 2012 podanie označené ako „Podanie s vyjadrením“, v ktorom sa\ndomáha, aby ústavný súd vo veci konal a rozhodol, a argumentuje, že „podanie ústavnej\nsťažnosti zo strany spoločnosti Slovenská konsolidačná, a. s. považujme za zjavne\nneopodstatnené, nakoľko z jej obsahu vyplýva, že sťažovateľ ňou v prevažnej časti napáda\nprávny názor\n\nNajvyššieho súdu SR uvedený\n\nv odôvodnení Uznesenia\n\nsp.\n\nzn.\n\n1 Obdo V/26/2009 zo dňa 24. 11. 2011, čo je v konaní o ústavnej sťažnosti neprípustné“.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„(i) Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. 11. 2011,\nč. k. 1 Obdo V/26/2009 porušil:\n­ základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd;\n­ základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;\n­ základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručené v čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\n(ii) Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. 2. 2012,\nč. k. 5 Obo 3/2012 porušil:\n­ základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd;\n\n10\n\n­ základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;\n(iii) Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 11. 2011,\nč. k. 1 Obdo V/26/2009 a zo dňa 24. 2. 2012, č. k. 5 Obo 3/2012 sa zrušujú v celom rozsahu\na vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“\nSťažovateľka sa domáha tiež náhrady trov konania.\nÚstavný\n\nsúd\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľky\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\na\n\nuznesením\n\nč. k. IV. ÚS 479/2013­40 z 15. augusta 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie bol ústavnému súdu doručený prípis predsedu najvyššieho súdu sp. zn.\nKP 3/2013 zo 7. januára 2014, ktorého obsahom bola námietka „predpojatosti sudcov\nÚstavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily\nGajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho“ v konaní o sťažnosti sťažovateľky.\nUznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 133/2014­21 z 19. marca 2014 bolo\nrozhodnuté, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby\nnie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom\npod sp. zn. IV. ÚS 479/2013. V období do rozhodnutia o námietkach predpojatosti ústavný\nsúd o veci sťažovateľky nemohol konať a rozhodovať.\nNásledne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu najvyššieho\nsúdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu\nnajvyššieho súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca\nsťažovateľky najprv ústavnému súdu oznámil, že trvá na konaní ústneho pojednávania,\navšak následne v podaní z 8. augusta 2014 ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania.\nPredseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu ústavnému súdu oznámil,\nže netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\n11\n\nVzhľadom\n\nna\n\noznámenia\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľky\n\na\n\npredsedu\n\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti sp. zn. KP 3/2013 (Nobs 31/2014) z 24. júna 2014 vyslovil názor, že\nnapadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,\nnedošlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv, pričom sa vo svojom vyjadrení\nk sťažnosti venoval v prvom rade námietke sťažovateľky týkajúcej sa namietaného porušenia\nzákladného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1\nlistiny a v tejto súvislosti uviedol:\n«K tejto námietke najvyšší súd uvádza, že opatrením č. Spr 162/2009­20\nz 24. septembra 2009 v spojení s namietaným porušením práva na zákonného sudcu sa\nústavný súd zaoberal tiež v konaní sp. zn. III. ÚS 390/2010, kde nálezom z 13. apríla 2011\nrozhodol, že základné právo sťažovateľky (spoločnosti T., a. s.) nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi zaručené čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj právo na prejednanie\nveci súdom zriadeným zákonom zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, opatrením č. Spr 162/2009­\n20 z 24. septembra 2009 porušené neboli. V odôvodnení predmetného rozhodnutia ústavný\nsúd uviedol, že: „Až po rozhodnutí vo veci samej možno jednoznačne zadefinovať, či\nkonanie najvyššieho súdu bolo zaťažené vadou významnou z hľadiska základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, pretože až vtedy sa stáva\nnespochybniteľným a definitívnym zodpovedanie otázky, či meritórne rozhodnutie\novplyvňujúce hmotnoprávne postavenie jeho účastníkov bolo výsledkom konania\na rozhodovania sudcu (alebo sudcov ako členov senátu) ustanoveného pre rozhodnutie\nprípadným nezákonným opatrením predsedu najvyššieho súdu o zmene rozvrhu práce\n12\n\nnajvyššieho súdu, a v akej miere sa prípadne taký sudca na konaní a rozhodovaní veci\npodieľal.“ Najvyšší súd poukazuje na to, že v prípade uznesenia tunajšieho súdu\nzo 24. novembra 2011 sp. zn. 1 Obdo V 26/2009 sa nejedná o „meritórne rozhodnutie\novplyvňujúce hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“. Predmetným uznesením\nnajvyšší súd ako súd dovolací zrušil dovolaním napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nč. k. 6 Obo 169/2007­380 zo 6. novembra 2008 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie z dôvodu zistenia tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (dovolací dôvod podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). V zmysle ust.\n§ 242 ods. 1 O. s. p. bol dovolací súd oprávnený (a zároveň povinný) na takéto vady\nprihliadať ex offo – čiže aj keď ich dovolateľ výslovne nenamietal. Túto tzv. inú vadu\n(odlišnú od vád taxatívne uvedených v § 237 O. s. p.) vzhliadol dovolací súd\nv nerešpektovaní ustanovení § 213 ods. 3 a 4 O. s. p. zo strany odvolacieho súdu, keď\nodvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého\nstupňa bez toho, aby zopakoval, resp. doplnil dokazovanie. Z uvedeného vyplýva, že\ndovolací súd sa vecou samou nezaoberal a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil z dôvodu\nprocesných pochybení tohto súdu bez toho, aby vyslovil záväzný právny názor, ktorým by\nbol odvolací súd v ďalšom konaní viazaný. Nejde pritom ani o konečné rozhodnutie vo veci,\nkeďže konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení žalovanej v 1. rade,\nnie je doposiaľ právoplatne skončené (odvolacie konanie je prerušené). Napokon najvyšší\nsúd poukazuje tiež na to, že dovolací senát rozhodoval vec sp. zn. 1 Obdo V 26/2009\nv súlade s vtedy platným rozvrhom práce najvyššieho súdu – sťažovateľkou namietané\nopatrenie č. Spr 162/2009­20 z 24. septembra 2009 nebolo ústavným súdom zrušené.»\nK ďalším námietkam sťažovateľky predseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu vo svojom vyjadrení na margo tvrdenia sťažovateľky, že dovolací súd „nevenoval\ndostatočnú pozornosť preskúmaniu, či tzv. iná vada, ktorú videl, sa svojimi dôsledkami\nskutočne prejavila na vecne nesprávnom rozhodnutí odvolacieho súdu“, poukazuje na to,\n„že dovolací senát rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou tohto súdu, ktorá porušenie\nust. § 213 ods. 3 O. s. p. odvolacím súdom bez ďalšieho považuje za takú vadu odvolacieho\nkonania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď napríklad uznesenia\n13\n\nnajvyššieho súdu z 30. septembra 2009 sp. zn. 1 Obdo V 54/2008, z 31. marca 2010\nsp. zn. 1 Obdo V 54/2009, z 15. mája 2013 sp. zn. 1 Obdo 14/2011 a iné). Pokiaľ ide\no ďalšie námietky sťažovateľky, týkajúce sa údajnej arbitrárnosti uznesenia najvyššieho\nsúdu zo 24. novembra 2011 sp. zn. 1 Obdo V 26/2009, dovolací súd poukazuje\nna odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré podľa jeho názoru zodpovedá ústavnej\npožiadavke náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.“.\nK námietkam sťažovateľky smerujúcim proti uzneseniu najvyššieho súdu ako súdu\nodvolacieho vydanému v konaní sp. zn. 5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012, ktoré sa týka\npripustenia zmeny účastníka konania na strane žalobcu v dôsledku postúpenia pohľadávky,\npredseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že\n„Odvolací súd tak rozhodol na základe návrhu žalobcu (postupcu) a súhlasu postupníka,\nkeďže k tomuto návrhu bola priložená zmluva o postúpení pohľadávky. Odvolací súd preto\nv súlade s ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p. rozhodol v zmysle návrhu, keďže mal za to, že nastala\nformálno – právna skutočnosť vyžadovaná pre takéto rozhodnutie podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku. Odvolací súd v tomto štádiu konania nemal povinnosť hodnotiť, či sú\nsplnené predpoklady pre takéto nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy.“.\nV podaní z 29. júla 2014 zaujal právny zástupca sťažovateľky stanovisko\nk vyjadreniu predsedu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 24. júna 2014, pričom\nv ňom v prvom rade poukázal na skutočnosť, že predseda obchodnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu nezaujal vo vyjadrení stanovisko ku všetkým námietkam sťažovateľky,\na to najmä k námietke, že odvolací súd považoval skutkový stav zistený prvostupňovým\nsúdom za správny, avšak na jeho základe dospel k odlišným právnym záverom než súd\nprvého stupňa, a preto odvolací súd nemohol konať v rozpore s § 213 ods. 3 OSP.\nSťažovateľka\n\nďalej\n\nvo\n\nsvojom\n\nstanovisku\n\nuvádza,\n\nže\n\npokiaľ\n\npredseda\n\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení poukazuje na rozhodnutia\n14\n\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 54/2008, sp. zn. 1 Obdo V 54/2009, sp. zn.\n1 Obdo 14/2011, v ktorých mal najvyšší súd postupovať rovnako ako v napadnutom\nuznesení najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, teda v zmysle právneho názoru, podľa\nktorého porušenie § 213 ods. 3 OSP odvolacím súdom najvyšší súd ako súd dovolací bez\nďalšieho považuje za takú vadu odvolacieho konania, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, v každom z najvyšším súdom označených rozhodnutí, s výnimkou\nnapadnutého uznesenia, najvyšší súd zdôvodnil, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu vo veci.\nV ďalšej časti svojho stanoviska sťažovateľka analyzuje nálezy ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 212/2011 a sp. zn. IV. ÚS 459/2012, v ktorých bolo vyslovené porušenie\nzákladného práva (iného) sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi práve v súvislosti\ns opatrením predsedu najvyššieho súdu z 24. septembra 2009, ako aj nález ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 390/2010, na ktorý poukazuje najvyšší súd vo svojom vyjadrení a z ktorého\npodľa názoru najvyššieho súdu vyplývajú odlišné závery. V súvislosti s týmto nálezom\npovažuje sťažovateľka za podstatné, že vo veci sp. zn. III. ÚS 390/2010 sťažovateľ\nnenapádal rozhodnutie vydané dovolacím súdom, ale priamo opatrenie predsedu\nnajvyššieho súdu č. Spr 162/2009­20 z 24. septembra 2009. Tiež poukazuje na skutočnosť,\nže v jej právnej veci najvyšší súd ako súd dovolací vydal rozhodnutie vo veci samej.\nVo vzťahu k argumentácii najvyššieho súdu týkajúcej sa napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu ako odvolacieho súdu sťažovateľka uvádza, že „Najvyšší súd\nsa k dôvodom uvádzaným Sťažovateľ voči Napadnutému rozhodnutiu 2/ vyjadril iba\nvo všeobecnosti. Najvyšší súd nezdôvodnil, prečo by mala byť prípustná zmena účastníka\nkonania v osobe žalobcu po právoplatnom rozhodnutí vo veci (čo je právny stav, ktorý by\nopätovne bol nastolený, ak by ústavný súd zrušil Napadnuté rozhodnutie 1/). Sťažovateľ je\ntoho názoru, že odvolací súd mal odvolacie konanie prerušiť bez rozhodovania o zámene\núčastníkov na strane žalobcu. Napadnuté rozhodnutie 2/ je nadväzujúce na Napadnuté\nrozhodnutie 1/ a závislé od posúdenia ústavnosti Napadnutého rozhodnutia 1/. Preto ak\nústavný súd zruší Napadnuté rozhodnutie 1/, mal by zrušiť aj Napadnuté rozhodnutie 2/.“.\n15\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu a porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny\n\nkaždý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\n\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n16\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nII.1 K námietkam smerujúcim proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nako dovolacieho súdu\nÚstavný súd sa v prvom rade zaoberal námietkou sťažovateľky smerujúcou proti\nnamietanému porušeniu jej základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48\nods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny. Sťažovateľka tvrdí, že z opatrenia predsedu\nnajvyššieho súdu z 24. septembra 2009 nevyplýva žiadny konkrétny dôvod, ktorý by mohol\nbyť podkladom na vykonanie personálnych zmien v dovolacom senáte, keďže nie je\nzaložené na obligatórnych dôvodoch vykonania zmien v rozvrhu práce v zmysle ustanovení\n§ 50 ods. 2 písm. d) a e) zákona o súdoch v znení účinnom ku dňu vydania označeného\nopatrenia predsedu najvyššieho súdu.\nMedzi účastníkmi konania nie je sporné, že 27. apríla 2009, keď bolo dovolanie\nsťažovateľky doručené najvyššiemu súdu, boli členmi senátu, ktorému bolo dovolanie\npridelené, sudcovia JUDr. Juraj Seman, JUDr. Peter Dukes, JUDr. Zuzana Ďurišová,\nJUDr. Anna Marková a JUDr. Jana Zemaníková.\nV dôsledku opatrenia predsedu najvyššieho súdu z 24. septembra 2009 bol dovolací\nspis pridelený na vybavenie predsedníčke senátu JUDr. Beate Miničovej, pričom ďalšími\nčlenmi dovolacieho senátu, ktorý vydal napadnuté uznesenie, boli sudcovia JUDr. Juraj\nSeman, JUDr. Alena Priecelová, JUDr. Ľubomíra Kúdelová a JUDr. Viera Pepelová.\nTakýmto postupom došlo k nahradeniu štyroch z piatich členov dovolacieho senátu\nnajvyššieho súdu, ktorému bola právna vec sťažovateľky pôvodne pridelená. Z pôvodných\nčlenov senátu zostal v novo zloženom senáte len sudca JUDr. Juraj Seman.\n\n17\n\nPokiaľ ide o pôvodnú členku dovolacieho senátu JUDr. Annu Markovú, táto bola\npredsedníčkou odvolacieho senátu, ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľky, a preto\ns poukazom na ustanovenie § 14 ods. 2 OSP bola táto sudkyňa vylúčená z rozhodovania\no dovolaní. Nahradenie členky senátu JUDr. Anny Markovej sťažovateľka nenamieta\na nevníma ho ako neprípustný zásah do jej základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\nÚlohou ústavného súdu bolo teda posúdiť, či napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny. Pre posúdenie\ntejto otázky je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné najskôr skúmať, či boli splnené\nzákonné podmienky na vydanie sťažovateľkou označeného opatrenia predsedu najvyššieho\nsúdu a či obsah tohto opatrenia zodpovedal požiadavkám vyvoditeľným z tohto základného\npráva. Ak bol senát dovolacieho súdu obsadený nezákonným sudcom (resp. sudcami),\nje následne potrebné vyhodnotiť, či mohla mať táto skutočnosť reálny vplyv na rozhodnutie\nvo veci (porovnaj III. ÚS 212/2011).\nÚstavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že najvyšší súd vo svojom vyjadrení\nskutkové tvrdenia sťažovateľky o pôvodnom pridelení dovolania konkrétnemu dovolaciemu\nsenátu a následnej zmene zloženia dovolacieho senátu v dôsledku opatrenia predsedu\nnajvyššieho súdu z 24. septembra 2009 nerozporuje, v zásade sa k nim vôbec nevyjadruje.\nNajvyšší súd v rámci svojej obrannej argumentácie vo vzťahu k námietke porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru)\npoukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 390/2010 z 13. apríla 2011, pričom\nzdôrazňuje, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu nie je\nmeritórnym rozhodnutím ovplyvňujúcim hmotnoprávne postavenie účastníkov konania.\nVo vzťahu k samotnému opatreniu predsedu najvyššieho súdu z 24. septembra 2009\nnajvyšší súd vo vyjadrení k sťažnosti argumentuje tým, že „dovolací senát rozhodoval vec\nsp. zn. 1 Obdo V 26/2009 v súlade s vtedy platným rozvrhom práce najvyššieho súdu –\n\n18\n\nsťažovateľkou namietané opatrenie č. Spr 162/2009 – 20 z 24. septembra 2009 nebolo\nústavným súdom zrušené“.\n\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že k (ne)splneniu zákonných\npodmienok na vydanie sťažovateľkou označeného opatrenia predsedu najvyššieho súdu z 24.\nseptembra 2009 a k jeho obsahu z pohľadu požiadaviek vyvoditeľných zo základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru sa už vyjadril v náleze sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. októbra 2011, keď uviedol:\n„Z týchto opatrení predsedu najvyššieho súdu (popri opatrení predsedu najvyššieho\nsúdu z 24. septembra 2009, išlo v danom prípade aj o jeho opatrenie č. Spr 101/2010­13\nz 3. augusta 2010, pozn.) nie je zrejmý dôvod vykonania uvedených zmien v rozvrhu práce\nvyplývajúci z § 50 ods. 1 písm. d) a e) zákona o súdoch, ktorými došlo k nahradeniu\nzákonných sudcov inými sudcami najvyššieho súdu. Dôvody na vykonanie zmien rozvrhu\npráce, ktoré by bolo možné podriadiť pod uvedené ustanovenie zákona o súdoch, neboli\nuvedené ani v žiadnom z vyjadrení predsedu najvyššieho súdu k sťažnosti doručenej\nústavným súdom...\nV okolnostiach predloženej veci vydaním označených opatrení predsedu najvyššieho\nsúdu došlo k zmene v obsadení senátu najvyššieho súdu v čase po pridelení veci na jej\nprerokovanie a rozhodnutie. V sťažovateľkinej veci konal senát v zložení, ktorý však podľa\nústavného súdu nezodpovedal požiadavkám kladeným zákonom o súdoch na zákonného\nsudcu (zákonných sudcov). Predovšetkým je nevyhnutné konštatovať, že k zmene\nv obsadení senátu O­V najvyššieho súdu prerokúvajúceho sťažovateľkinu vec nedošlo\nzo zákonom predpokladaných dôvodov. Zákon o súdoch totiž nepočíta so zmenou rozvrhu\npráce súdu z iných dôvodov ako tých, ktoré sú uvedené v zákone, a to dokonca s takými\ndôsledkami, že aktom riadenia predsedu súdu vlastne dôjde k podstatnej zmene v obsadení\nsenátu v už pridelenej veci. Takéto zmeny v rozvrhu práce by sa dali označiť prinajmenšom\nza účelové.“\n\n19\n\nV nadväznosti na citované ústavný súd ďalej v súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou (okrem III. ÚS 212/2011 pozri tiež IV. ÚS 116/2011, IV. ÚS 459/2012,\nIV. ÚS 170/2014) zdôrazňuje, že z obsahu základného práva na zákonného sudcu (čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny) a v nadväznosti na to zo základných zásad činnosti\nsúdov ustanovených zákonom o súdoch, osobitne zohľadňujúc účel a zmysel zakotvenia\nzásady uvedenej v § 3 ods. 3 druhej vete zákona o súdoch, podľa ktorej ak rozhoduje súd\nv senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie\na rozhodovanie v senáte, je nevyhnutné konštatovať, že vydaním zmien a doplnkov\nv rozvrhu práce nemožno bez zákonom predpokladaných dôvodov meniť personálne\nzloženie senátov v už pridelených veciach. To by bolo v rozpore so zásadou prideľovania\nvecí sudcom podľa vopred daných pravidiel určených v rozvrhu práce tak, aby bol vylúčený\nsvojvoľný a účelový výber sudcov.\nHoci pravidlo o zákaze zmeny personálneho obsadenia senátu vo veciach\nuž pridelených na prerokovanie a rozhodnutie bolo v zákone o súdoch explicitne\nzavedené až s účinnosťou od 1. mája 2011 (§ 51a ods. 3 zákona o súdoch „zmenami\nv rozvrhu práce sa nesmie zmeniť personálne obsadenie senátu vo veciach už pridelených na\nprejednanie a rozhodnutie...“), toto pravidlo vyplývalo, resp. bolo vyvoditeľné zo zásady\nvyjadrenej v § 3 ods. 3 zákona o súdoch, z podmienok vykonávania zmien v rozvrhu práce\na napokon aj zo zmyslu a účelu základného práva na zákonného sudcu aj pred účinnosťou\nzákona č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.\nZa senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov\npríslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade\nneodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy (a čl. 38 ods. 1 listiny), nezodpovedá prípad, ak zákonný sudca\nsenátu, ktorému bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený\nbez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny neskoršie vydaným\n20\n\nrozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami\na doplneniami). K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie\na rozhodnutie by malo dochádzať v zásade len výnimočne.\nV dôsledku uvedených úvah v konaniach vedených pod sp. zn. III. ÚS 212/2011,\nsp. zn. IV. ÚS 116/2011, sp. zn. IV. ÚS 459/2012 a tiež sp. zn. IV. ÚS 170/2014 ústavný\nsúd po zisteniach, že v týchto konaniach sa na konaní a rozhodovaní veci zúčastnil\nnezákonný sudca (sudcovia), a konštatovaniach, že jeho (ich) účasť v príslušnom konaní\nvedenom najvyšším súdom mala reálny vplyv na rozhodnutie vo veci, vyslovil, že\nv označených konaniach napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľov na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38\nods. 1 listiny.\nÚstavný súd nenašiel argumenty na to, aby sa vo veci sťažovateľky odchýlil od svojej\ndoterajšej ustálenej rozhodovacej praxe a názorov v nej vyslovených. V tejto súvislosti\nústavný súd považuje za potrebné sumarizovať svoje skutkové zistenia v predmetnej veci:\n1. Sťažovateľka priložila k sťažnosti fotokópiu prípisu najvyššieho súdu sp. zn.\nSpr 69/2012 z 30. januára 2012 adresovaného právnemu zástupcovi sťažovateľky\na označeného ako „Odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácií“, v ktorom sa uvádza, že\n«Personálne zloženie dovolacieho senátu O – V (prejednávajúci a rozhodujúci o všetkých\ndovolaniach účastníkov proti rozhodnutiam vydaným senátmi obchodnoprávneho kolégia\nNS SR podľa § 10a ods. 2 O. s. p., ObdoV; súčasne rozhodujúci o všetkých mimoriadnych\ndovolaniach proti rozhodnutiam vydaným senátmi obchodnoprávneho kolégia NS SR podľa\n§ 10a ods. 4 O. s. p., MobdoV), v čase nápadu veci na tunajší (27. apríla 2009) bolo\nnasledovné: 1. JUDr. Juraj Seman, 2. JUDr. Peter Dukes, 3. JUDr. Zuzana Ďurišová,\n4. JUDr. Anna Marková, 5. JUDr. Jana Zemaníková. V prípade, ak niektorý z menovaných\nstálych členov „päťčlenného“ senátu nemohol byť predsedom alebo členom senátu, dopĺňal\nsa senát postupne striedavo z náhradníkov, ktorými boli: JUDr. Ľubomíra Kúdelová,\nJUDr. Beáta Miničová, JUDr. Viera Pepelová a JUDr. Alena Priecelová.\n21\n\nPo opatrení o zmene Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok\n2009 z 24. septembra 2009, č. Spr. 162/2009­20, s účinnosťou od 1. októbra 2009,\nvec sp. zn. 1 ObdoV/26/2009 bola pridelená predsedníčke senátu JUDr. Beate Miničovej.\nĎalšími členmi senátu boli JUDr. Juraj Seman, JUDr. Alena Priecelová, JUDr. Ľubomíra\nKúdelová a JUDr. Viera Pepelová.».\n2. Súčasťou označeného prípisu najvyššieho súdu je aj opatrenie predsedu\nnajvyššieho súdu z 24. septembra 2009. V zhode so svojimi závermi vyslovenými\nv predchádzajúcich veciach ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že z označeného opatrenia\npredsedu najvyššieho súdu nie je zrejmý dôvod vykonania uvedených zmien v rozvrhu\npráce vyplývajúci z § 50 ods. 1 písm. d) a e) zákona o súdoch, ktorými došlo k nahradeniu\nzákonných sudcov inými sudcami najvyššieho súdu, a rovnako tieto dôvody nie sú uvedené\nani vo vyjadrení predsedu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu k sťažnosti\nsťažovateľky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho\nzákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.\nZákladné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu\nzo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu.\nToto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci\nbude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel,\nktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým\nsudcom tak, aby bola zachovaná zásada stabilného prideľovania súdnej agendy a aby bol\nvylúčený (z rôznych dôvodov a pre rozličné účely) výber sudcov „ad hoc“\n(m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je\ntak jedným zo základných predpokladov na naplnenie podmienok spravodlivého procesu\n(m. m. IV. ÚS 345/09).\n\n22\n\nPrvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec\nprerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný\nalebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných\nkódexoch a pre posudzovaný prípad v Občianskom súdnom poriadku a v predpisoch\nupravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov.\nZ týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný\nviacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené\ngarancie reálneho obsahu tohto základného práva.\nK týmto kritériám patrí v prvom rade vecná, funkčná a miestna príslušnosť súdov.\nPotom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone o súdoch\nvymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch\na viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo\nsenátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý ustanovuje\nzákon (IV. ÚS 116/2011).\nZo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonného sudcu treba\npovažovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na výkon sudcovskej\nfunkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho\nfunkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce\nsúdu (III. ÚS 116/06).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcej sa práv\nzaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že zákonnosť súdu musí byť okrem iného\nzaložená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený zákonným\nspôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 4. 5. 2000).\n\n23\n\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu\nsudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie\na rozhodovanie o prerokúvanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú\nvšetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať\nlen v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\nPodľa § 18 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o súdoch sa senát najvyššieho súdu\nskladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo\nmimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu,\nskladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov.\nPodľa § 49 písm. a) zákona o súdoch predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov\nv oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch sa na účely tohto zákona rozvrhom práce rozumie\nakt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní\nvýkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.\nPodľa § 50 ods. 2 písm. d) a e) zákona o súdoch (v platnom a účinnom znení) rozvrh\npráce obsahuje... d) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade\ndlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu, e) spôsob\na podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom\nzaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov\nv priebehu kalendárneho roka.\nPodľa § 50 ods. 2 písm. d) a e) zákona o súdoch (v znení relevantnom\npre preskúmanie a rozhodnutie o veci sťažovateľky) rozvrh práce obsahuje... d) spôsob\na podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu\n24\n\na ak sa zmení personálne obsadenie súdu, e) spôsob a podmienky vykonania zmien\nv rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených\nzamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka.\nPodľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené\npodľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom,\nsamosudcom a súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť\novplyvňovania pridelenia vecí.\nPodľa § 51 ods. 4 písm. a) až d) zákona o súdoch (v platnom a účinnom znení)\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už\npridelené veci aj v prípade\na) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola\nvec pridelená,\nb) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného\npridelenia sudcu,\nc) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a\nd) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania\nvo veci vylúčený.\nPodľa § 51 ods. 4 písm. a) až d) zákona o súdoch (v znení relevantnom\nna preskúmanie a rozhodnutie o veci sťažovateľky) náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa\nrozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade\na) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola\nvec pridelená,\nb) zmeny v obsadení súdu sudcami,\nc) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a\n25\n\nd) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania\nvo veci vylúčený.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona o súdoch rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol\nzabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu\nrovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov.\nPodľa § 52 ods. 4 zákona o súdoch rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením\npripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade,\nnajneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku,\nna ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom\nsudcovskej rady.\nPodľa § 52 ods. 7 zákona o súdoch zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú\nsudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu\nspôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade.\nPodľa čl. 38 rokovacieho poriadku najvyššieho súdu vydaného jeho plénom podľa\n§ 20, § 24, § 45 ods. 3 a § 50 zákona o súdoch a uverejneného v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky pod č. 291/2006 Z. z. zákonným sudcom je na najvyššom súde sudca,\nktorý vykonáva funkciu sudcu a je určený rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie\no prejednávanej veci. V rámci senátu, ktorý má podľa rozvrhu práce určitú vec prejednať\na rozhodnúť, je zákonným sudcom každý člen tohto senátu. Namiesto sudcu, ktorý bol\nv určitej veci pôvodne zákonným sudcom, ale vyskytla sa u neho skutočnosť, ktorá podľa\nosobitného predpisu alebo rozvrhu práce vylučuje možnosť prejednania a rozhodnutia veci\ntýmto sudcom, je zákonným sudcom sudca určený v súlade s ustanoveniami rozvrhu práce,\nktoré upravujú postup v prípade výskytu takej skutočnosti. Zmenu v osobe zákonného sudcu\nmožno vykonať len v súlade s rozvrhom práce.\n\n26\n\nV okolnostiach predloženej veci vydaním opatrenia predsedu najvyššieho súdu\nz 24. septembra 2009 došlo k zmene v obsadení senátu najvyššieho súdu v čase po pridelení\nveci na jej prerokovanie a rozhodnutie. Z pôvodného päťčlenného dovolacieho senátu ostal\npo zmene v zložení senátu iba jediný člen senátu, sudca JUDr. Juraj Seman. Nahradenie\npôvodnej členky senátu JUDr. Anny Markovej sťažovateľka nenamieta, keďže táto bola\npredsedníčkou odvolacieho senátu, ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľky, a preto\ns poukazom na ustanovenie § 14 ods. 2 OSP bola táto sudkyňa vylúčená z rozhodovania\no dovolaní. Z už uvedeného je zrejmé, že pri nahradení troch členov dovolacieho senátu\nrozhodujúceho o dovolaní sťažovateľky neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu\nzloženia senátu.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky konal\ndovolací senát najvyššieho súdu v takom zložení, ktoré nezodpovedá požiadavkám\nkladeným zákonom o súdoch na zákonného sudcu (zákonných sudcov), keďže k zmenám\nv zložení príslušného senátu najvyššieho súdu nedošlo zo zákonom predpokladaných\ndôvodov.\nArgumenty uvedené vo vyjadrení predsedu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu k sťažnosti nemožno podľa názoru ústavného súdu akceptovať.\nPokiaľ najvyšší súd poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 390/2010\nz 13. apríla 2011, ktorým bolo vyslovené, že základné právo sťažovateľky čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a jej právo na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom\nzaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pred najvyšším súdom pod sp. zn.\n1 M Obdo V 22/2008 opatrením predsedu najvyššieho súdu z 24. septembra 2009\na opatrením\n\npredsedu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nč.\n\nSpr.\n\n101/2010­13\n\nSpr. 1321/2009\n\nz 3. augusta 2010 o zmene rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2010 porušené neboli,\nústavný súd v prvom rade poukazuje na zásadný rozdiel spočívajúci v tom, že v konaní\nvedenom pod sp. zn. III. ÚS 390/2010 sťažovateľka tvrdila, že k neprípustnému zásahu\ndo jej základného práva na zákonného sudcu malo dôjsť priamo opatreniami predsedu\n27\n\nnajvyššieho súdu o zmene rozvrhu práce najvyššieho súdu, a nie rozhodnutím najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu v jej právnej veci. Podstatná je tiež skutočnosť, že vo veci\nvedenej pod sp. zn. III. ÚS 390/2010 najvyšší súd ako dovolací súd v čase rozhodovania\nústavného súdu o sťažnosti o dovolaní ešte nerozhodol. Práve z dôvodu, že v tejto veci\n(III. ÚS 390/2010) bolo sťažnosťou napadnuté priamo opatrenie predsedu najvyššieho súdu\nústavný súd nevyslovil porušenie sťažovateľkou označených práv s poukazom na to,\nže k neprípustnému zásahu do jej práv by mohlo prípadne dôjsť až rozhodnutím najvyššieho\nsúdu o dovolaní sťažovateľky.\nJe tiež potrebné uviesť, že nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 212/2011\nz 18. októbra 2011 bolo vyslovené, že základné právo sťažovateľky (tej istej sťažovateľky\nako vo veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 390/2010, pozn.) na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 38 ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru boli porušené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 MObdoV 22/2008 (išlo\no identickú právnu vec, aká bola predmetom preskúmavania v konaní vedenom\npod sp. zn. III. ÚS 390/2010, pozn.) z 30. novembra 2010 a označený rozsudok najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nZávery, pre ktoré ústavný súd nevyslovil porušenie (inou) sťažovateľkou označených\npráv v náleze sp. zn. III. ÚS 390/2010 z 13. apríla 2011, nie sú teda na právnu vec\nsťažovateľky preskúmavanú v tomto konaní aplikovateľné, a to predovšetkým preto,\nže sťažovateľka netvrdí, že k zásahu do jej základného práva na zákonného sudcu došlo\n(priamo) opatrením predsedu najvyššieho súdu z 24. septembra 2009.\nRovnako za irelevantný považuje ústavný súd aj argument najvyššieho súdu o tom,\nže zmeny v rozvrhu práce vykonané opatrením predsedu najvyššieho súdu z 24. septembra\n2009 je potrebné považovať za zákonné, keďže nebolo ústavným súdom zrušené. Ústavný\nsúd v náleze sp. zn. III. ÚS 390/2010 z 13. apríla 2011 totiž uviedol, že prípadné zrušenie\noznačeného opatrenia predsedu najvyššieho súdu ústavným súdom by nemalo nijaký vplyv\n28\n\nna v tomto konaní napadnuté právoplatné rozhodnutie najvyššieho súdu ako dovolacieho\nsúdu, a teda by nijakým spôsobom neovplyvnilo právne postavenie sťažovateľky.\nNa základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 listiny (bod 1 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nVychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd vzhľadom na bod 1 výroku tohto\nnálezu zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu a zároveň ho\nv záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľky vrátil najvyššiemu súdu ako dovolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nV ďalšom postupe bude najvyšší súd ako súd dovolací súd viazaný týmto\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné doručením tohto nálezu\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde), pričom bude zároveň viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyslovenými v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). V tejto\nsúvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou poskytnúť najvyššiemu súdu\nkonkrétny návod, ako sa má v ďalšom konaní vysporiadať so skutočnosťou, že o veci\nsťažovateľky rozhodol príslušný senát najvyššieho súdu v nezákonnom zložení. Riešenie,\nktoré zvolí najvyšší súd pri svojom ďalšom postupe, však musí zodpovedať podstate, obsahu\na účelu základného práva na zákonného sudcu garantovaného prostredníctvom čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj prostredníctvom príslušných ustanovení zákona\no súdoch.\n29\n\nVo vzťahu ďalším námietkam sťažovateľky týkajúcim sa namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu ústavný súd\nvychádzal zo zásady minimalizácie zásahov do súdneho rozhodovania, ktorú štandardne\nuplatňuje vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. I. ÚS 186/08), ako aj z právnych dôsledkov\nvyplývajúcich z bodov 1 a 2 výroku tohto nálezu. Vzhľadom na skutočnosť, že bodom 2\nvýroku tohto nálezu zrušil napadnutý rozsudok a vrátil ho najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie, ktorý bude musieť o veci sťažovateľky v senáte, ktorého personálne zloženie musí\nzodpovedať požiadavkám vyplývajúcim zo základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, opätovne konať a rozhodnúť, bolo by\nneprimeraným zasahovaním do právomoci najvyššieho súdu, ak by ústavný súd v tomto\nnáleze zaujal meritórne stanovisko k veci, o ktorej bude najvyšší súd opätovne rozhodovať.\nÚstavný\n\nsúd\n\npreto\n\nv\n\ntejto\n\nčasti\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľky\n\nnevyhovel\n\n[obdobne\n\npozri IV. ÚS 459/2012 (bod 6 výroku tohto nálezu)].\n\nII.2 K námietkam smerujúcim proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nako odvolacieho súdu\nKeďže najvyšší súd ako dovolací súd napadnutým uznesením zrušil rozsudok\nnajvyššieho súdu zo 6. novembra 2008 a vrátil vec najvyššiemu súdu ako odvolaciemu\nsúdu, ktorý v ďalšom priebehu konania napadnutým uznesením najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu sp. zn. 5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012 pripustil zmenu na strane\nžalobcu podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP s tým, že z konania vystúpil žalobca a na jeho miesto\nvstúpil nový žalobca, napadla sťažovateľka sťažnosťou aj označené uznesenie najvyššieho\nsúdu ako odvolacieho súdu.\n\n30\n\nSťažovateľka v tejto súvislosti predovšetkým tvrdí, že pokiaľ ústavný súd vyhovie jej\nsťažnosti v časti týkajúcej sa napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ako dovolacieho\nsúdu, bude nevyhnutné zrušiť aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako odvolacieho\nsúdu vzhľadom na ich vzájomnú súvislosť. Sťažovateľka tiež namieta, že v dôsledku\npostúpenia pohľadávky zo žalobcu ako postupcu na nového žalobcu ako postupníka,\nku ktorému došlo ešte 24. augusta 2009, teda pred rozhodnutím najvyššieho súdu\nv dovolacom konaní, nebol už žalobca v čase vydania napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu nositeľom tvrdenej pohľadávky a práv z nej vyplývajúcich.\nSťažovateľka tiež poukazuje na vnútorný rozpor zmluvy o postúpení pohľadávky, keď\ntáto na jednej strane zaväzovala postupcu, aby do 60 dní oznámil sťažovateľke postúpenie\npohľadávky, čo by s poukazom na § 530 ods. 1 vetu druhú Občianskeho zákonníka viedlo k\ntomu, že postupca by bol povinný preukázať sťažovateľke súhlas postupníka s vymáhaním\npohľadávky, túto skutočnosť by postupca mohol preukázať iba tak, že by sťažovateľke\nsprístupnil zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá v čl. VI bode 4 obsahuje predmetný\nsúhlas, čo však je v rozpore s čl. VI bodom 7, ktorý smeruje k zákazu sprístupňovania\nobsahu zmluvy o postúpení tretím osobám.\nKeďže ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťažovateľky nebyť\nodňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a zrušil\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu (body 1 a 2 výroku tohto\nnálezu), musel zároveň vysloviť aj porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, pretože je neprípustné, aby v právoplatne\nskončenej veci (takouto sa vec sťažovateľky stáva v dôsledku bodu 2 výroku tohto nálezu,\npozn.) bolo rozhodované o zmene na strane žalobcu (bod 3 výroku tohto nálezu), a zároveň\noznačené uznesenie v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy zrušil (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\n31\n\nVzhľadom na tento záver ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími\nnámietkami sťažovateľky smerujúcimi proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou\nBIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, konajúcou\nprostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Juraja Bizoňa. Ústavný súd pri rozhodovaní\no priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá bola 763 €, pretože úkony\nprávnej služby, za ktoré priznal úhradu, boli vykonané v roku 2012, ako aj z výšky\npriemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2013, ktorá bola 804 €, pretože jeden z úkonov právnej služby, za ktoré priznal úhradu,\nbol vykonaný v roku 2014. Úhradu priznal za štyri úkony právnej služby (prevzatie\na prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti, doplnenie sťažnosti z 2. apríla 2012, vyjadrenie\nz 29. júla 2014) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to za každý úkon urobený v roku 2012 po 127,16 € a za úkon urobený\nv roku 2014 v sume 134 €, t. j. spolu 515,48 €, čo spolu s režijným paušálom trikrát\npo 7,63 € a jedenkrát 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 546,41 €. K priznanej\núhrade trov bolo potrebné pripočítať 20 % daň z pridanej hodnoty v sume 109,32 €, keďže\nadvokát je platcom DPH. Priznanú úhradu trov konania v celkovej sume 655,73 € je\nnajvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) (bod 5 výroku tohto nálezu).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n\n32\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. novembra 2014\n\n33", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Obo/3/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b41acd3c-fc54-4c2c-89d7-53629b9af615", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b41acd3c-fc54-4c2c-89d7-53629b9af615"}, {"guid": "ussr:ebec9926-4e98-41ae-9fd9-2bf996ac599d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 133/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 133/2014 z 19. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebec9926-4e98-41ae-9fd9-2bf996ac599d"}, {"guid": "ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2012 z 13. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278"}, {"guid": "ussr:8281af15-5fa3-49be-96b2-5ecb96b401ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8281af15-5fa3-49be-96b2-5ecb96b401ac"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502"}, {"guid": "ussr:0cce1a43-a4dd-446c-9007-44243128c172", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 390/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/2010 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0cce1a43-a4dd-446c-9007-44243128c172"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:1de62338-86d2-4aa3-9a03-4331ae8a9d6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 186/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/08 z 4. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-04", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de62338-86d2-4aa3-9a03-4331ae8a9d6e"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "80c57420-7158-4a43-af7c-d0cfc8d60334:16adf63e-a6d2-42e0-b598-121fa9ff3a36", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1006203211.9", "spisova_znacka": "7Cbi/238/2006", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cbi/238/2006 z 11. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1006203211.9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4363664f-3a21-49a1-a377-597cd4f5a761", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.672.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 672/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 672/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.672.2025.1"}, {"guid": "ussr:36c7b8b7-6132-4a5c-a4f5-075a23db4ebf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.480.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 480/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2024 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.480.2024.1"}, {"guid": "ussr:d8176e96-754a-48c4-afb5-2d10efc0b3cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.333.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 333/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 333/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.333.2018.1"}, {"guid": "ussr:0f95e6f4-fc08-4758-be1a-fcfa473d6a0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.235.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.235.2018.1"}, {"guid": "ussr:21beac38-6eb8-42d5-83d4-f36b46fd95c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.319.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 319/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 319/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.319.2018.1"}, {"guid": "ussr:46fda95b-07f4-4d8b-a226-ca6917e55d52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.283.2017.2"}, {"guid": "ussr:715d2c6b-43d6-4de9-b37a-083cd5448946", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2"}, {"guid": "ussr:99258bd6-87b7-4979-98ed-fbc767822b0f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.202.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 202/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.202.2017.2"}, {"guid": "ussr:efa57f4f-97ae-416a-8ee7-7e50578cf5fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.374.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.374.2017.1"}, {"guid": "ussr:7a4e140a-3ae3-49ed-a84b-58fa164364b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.315.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 315/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 315/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.315.2017.1"}, {"guid": "ussr:654bcb9e-d3a6-4cfb-973e-f72516b8a0c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.291.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 291/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.291.2016.2"}, {"guid": "ussr:ebec9926-4e98-41ae-9fd9-2bf996ac599d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 133/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 133/2014 z 19. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebec9926-4e98-41ae-9fd9-2bf996ac599d"}, {"guid": "1beebb5b-196a-494b-b850-ba7a4171398b:beba3c70-9df2-4cd2-a859-cd125e658352", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2108207528.1", "spisova_znacka": "2Cdo/146/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/146/2024 z 21. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2108207528.1"}, {"guid": "3690ffc4-300c-4797-b1fc-d0186d75a7e7:e877cea6-c342-4516-bb61-a81deab78363", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1119200283.1", "spisova_znacka": "2Cdo/116/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/116/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1119200283.1"}, {"guid": "79ea05a1-4ebf-4d46-8e92-f8c41c46fb03:28823415-05f5-4a80-b41e-481017e5e42c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200673.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/11/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/11/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200673.1"}, {"guid": "6329d464-299b-47ae-b53b-7c1232ff72d9:7cd3c3fd-abc6-47e6-9b4d-de71fcdd2f6c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200668.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/78/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/78/2020 z 1. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200668.1"}, {"guid": "8f0f9d4e-15bc-47be-914c-213797f431b8:ab2d679d-3490-421f-a4ed-9d4ec631ee02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200669.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/13/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/13/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200669.1"}, {"guid": "8db017ca-25ee-443d-b35e-02478358578e:f0131d20-2367-4ade-8e04-f2af6dbabb23", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200670.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/12/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/12/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200670.1"}, {"guid": "f51d3cda-780d-4fc0-a2da-a7c5a879a715:994e576f-6c3f-4e15-b66f-6b9de1a61232", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200672.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/8/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/8/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200672.1"}, {"guid": "4cb16932-b24f-4b72-95e7-ad1be3ee3adc:c59daa1d-d04c-4448-bc0a-55ec505b5e79", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200674.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200674.1"}, {"guid": "8db017ca-25ee-443d-b35e-02478358578e:43a92975-a581-4af6-b3ec-4dc7b21c6006", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200670.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/12/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/12/2021 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200670.1"}, {"guid": "79ea05a1-4ebf-4d46-8e92-f8c41c46fb03:293d270d-d12f-4e92-bec9-bf1e77dc1cdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200673.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/11/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/11/2021 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200673.1"}, {"guid": "8f0f9d4e-15bc-47be-914c-213797f431b8:2183bc2d-a0dd-449c-a182-5c15b031aef9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200669.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/13/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/13/2021 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200669.1"}, {"guid": "f51d3cda-780d-4fc0-a2da-a7c5a879a715:408f1545-3f36-4092-aca7-c141089b18f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200672.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/8/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/8/2021 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200672.1"}, {"guid": "4cb16932-b24f-4b72-95e7-ad1be3ee3adc:a56504a7-4ad5-46ad-82ec-9cb1b47564e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200674.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2021 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200674.1"}, {"guid": "6329d464-299b-47ae-b53b-7c1232ff72d9:368789cf-83be-4477-95a7-c7a9ecaca335", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6019200668.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/78/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/78/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6019200668.1"}, {"guid": "f5707220-8e2b-4c03-b35e-daec07ecffc6:3e3a653d-350f-4611-8bf4-83638b2c0b9d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1006203211.1", "spisova_znacka": "1ObdoV/5/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/5/2015 z 29. 11. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1006203211.1"}, {"guid": "f44687f7-91fe-4f7c-b111-0b27ab1f8d83:59f2193b-cd64-44b2-8d51-8e9b6bedb88d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200742.1", "spisova_znacka": "8Spp/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Spp/1/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200742.1"}, {"guid": "efc4485e-c53e-4505-b18e-be846376070f:ef7762ac-4e3a-467b-ada9-39e324c44dd8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200831.1", "spisova_znacka": "BA-7Sa/54/2018", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/54/2018 z 10. 12. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018200831.1"}, {"guid": "662cdc3f-65b2-468e-bdbf-6316e20f5c94:20f84972-143d-42e6-b174-d58a4d2ce6f6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201451.1", "spisova_znacka": "BA-4Sa/83/2018", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/83/2018 z 22. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1018201451.1"}]}